Boh celkom isto je

 

Kto by nám inak posielal

v ústrety všetky tie krásne ženy

s dlhými nohami

v čiernych gamašiach a

svetríkoch

akurát po lono,

či v iných výbušninách,

v ktorých sa cítia na koni.

 

Kto iný by im prikázal,

aby vždy cudne

zvesili zrak,

keď na ne

kradmo ale

úprimne

pomyslíme

aspoň jednou dlaňou.

 

Boh celkom isto je.

Kto iný by nám ich

presne v tej istej chvíli bral?

Tým, že medzi nás a nebo

postaví celkom iných šťastlivcov,

o ktorých obidvaja vieme,

že si ich nezaslúžia.

 

Boh celkom isto je.

Diabol by nebol

taký nespravodlivý.

Ján Petrík

(16.03.1957)

Redaktor časopisov Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči, je zakladajúcim členom a vedúcim literárneho klubu. Žije v Spišskej Novej Vsi, venuje sa poézii, satirickej tvorbe a tvorbe pre rozhlas.

Ocenenia

Viacnásobný laureát Wolkrovej PoliankyLiterárneho Zvolena a iných literárnych súťaží.

Publikoval

Nové slovo mladých, Literárna príloha Smeny, Literární Měsíčník, Dotyky, Literárny týždenník, Romboid, Slovenské pohľady, Knižná revue, Literika, Psí víno, Roháč, Bumerang, Zrkadlenie-Zrcadlení, rozhlas,  literárny portál Knihy na dosah  a rôzne zborníky. Naposledy zborník klubu PARNAS (2016) a Priúzko (2021).

Vydal

Miestopis (s van Goghovým uchom), Modlitby za judáša a Pocestný a papagáj(a) pod spoločným názvom Tri knihy nepokoja (Print-servis a Vyd. MS Bratislava 1992), Nakladanie svetla do octu (FAMA art Spišská Nová Ves, 2017) Pre rozhlas napísal rozprávkovú hru Zlatý kohút (1992), rozhlasovú hru Nepriamy prenos (1993), viacero humoristicko-satirických pásiem a scenárov relácie Rozhlasoví bakalári, pre Slovenskú televíziu scenár k dokumentárnemu filmu Encyklopédia slovenských obcí - Abrahámovce (2010), Svit (2011) a pre Spišské divadlo doteraz nerealizovanú hru pre deti Spišské rozprávky.

Ukážky z tvorby pre rozhlas

Nepriamy prenos - rozhlasová hra22.10.1993; 20:00; Slovensko 1