Posledná jeseň

som farebná

len keď zo mňa

padáš

cinkneš ako minca

čo pred sto rokmi

ešte mala tvár

korunuješ ma

na tŕňovú kráľovnú

po bozkoch

mi ostávajú

stigmy

ráno pokrikuje

prvý mráz

a o tri dni

už nič

Prsia

Vraj budem zlá matka,

keď mám nerovnaké prsia.

Ticho plačem

a ty furt

že neveríš,

že či isto

a že skúsiš.

Blúzka stesnie,

ako keby som stopovala.

Kričíš, že nepravda,

aj materské znamienko

je toho dôkazom.

Ale pritom je len

ostrovčekom,

na ktorom dnes

nemôžeš stroskotať.

xxx

Muž nikdy nebolí

len prvý raz.

Jeho slová sa precedia

cez hviezdy

a než padnú,

stihne ti sľúbiť

ešte stovky vecí.

Večer si

aj tak sama.

Záclonami ti hýbu

jeho pery.

V ich prasklinkách

zaspávaš

a budíš sa vykričaná.