V názve je jeho meno
ukáž mi spôsob
akým sa ťa zbaviť
zbaľ do novín moju bielu kožu
a vyhoď ju von
neprestávaj kým si mi ľahostajný
viem že sa raz rozbehneš
a zostanú len
zlomené rámy našich dvier
Nasledovať
ako domino
príliš rýchlo a zbytočne
ruším signály blízkych ostrovov
zatiaľ čo sa potkýnam
o tvoje morské riasy
kedysi som zbierala koraly
a prázdne mušle
plietla z nich biče
veľkosti tvojho predlaktia
bolo počuť more
a nevidieť rany
topiť sa
ako nemrznúca zmes
v tvojom žalúdku
trochu horká
trochu z lásky
rýchlo zbytočne previnilo
Pastel
nedá sa to udržať
volanie sušených rýb mi nadvihuje šaty
Som ešte tu, keď ti ležím v nížinách?
klzká ako voskovky
na drsnom povrchu sa mením
jahodová drvina, korálky a špina
všetky podoby sú v ženskom rode
a na každé áno je jeden plač
tak prečo nechápeš
že aj zbohom je láska
Vravíš: Už dlho si nič nenakreslila.